A keď si to tak uvedomíte, vlastne ste nikdy nejako extra neinklinovala k častému vyhľadávaniu intímnych chvíľ s mužmi. Ste čudná? Nie, môžu za to vaše gény! Nebojte sa, nechceme vám dávať nové námety výhovoriek pre prípady, keď sa vám zrovna nechce sexovať, len vás informujeme, čo nové sa vyskytlo vo svete výskumu.
Nemusí to byť vždy „migréna“
Sex bol, je a zrejme vždy aj zostane, nevyčerpateľnou témou. A tak stále vznikajú nové teórie, dohady, a polemiky s ním súvisiace. Kedy chceme? Prečo nechceme? Čo je prospešné? Čo nás odrádza? Ako a kedy to máme najradšej? Rozprávať o ňom by sa dalo na tisíce spôsobov. Tento krát však prišli vedci s celkom novým poznatkom – sexuálna žiadostivosť žien je údajne vo veľkej miere aj predispozičnou záležitosťou.
To, či sa pri každej vhodnej príležitosti vrháme po našom partnerovi, alebo sú pre nás nové recepty na varenie oveľa vzrušujúcejšie ako pomyslenie na sex, máme dané do vienka. Čo je ale dôvodom, že sme takto rozdielne? Donedávna sa považovali za zaručené faktory ovplyvňujúce naše sexuálne správanie skutočnosti ako je naša hormonálna hladina, psychické rozpoloženie a samozrejme konkrétny vzťah s partnerom. Dnes k tomu pribudli aj naše zdedené dispozície na sexuálnu náruživosť.
Čo hovorí výskum
Podľa výsledkov výskumu skupiny izraelských vedcov má len tridsať percent žien dedične danú veľkú túžbu po sexe. Zvyšok, ktorý mimochodom tvorí oveľa väčšiu časť ženskej populácie, oplýva od prírody oveľa menšou žiadostivosťou. Prekvapivé, nie? Samozrejme, dôležitými stále zostávajú aj iné známe a už spomenuté faktory.
Sme oproti mužom v nevýhode?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že majú muži v tomto smere oproti nám obrovskú výhodu. Vedci im vynašli tabletku na potenciu, a tak ich eventuálny problém s realizáciou sexuálnej chtivosti môže byť ľahko zažehnaný. Čo však my? Podľa názoru Richarda P. Ebsteina z Hebrew Univerzity, ktorý sa spomínaného výskumu taktiež zúčastnil, štúdia naopak otvorila možnosti správne riešiť tento možný ženský problém.
Znamená to teda, že na základe nových poznatkov získaných výskumom, môže farmaceutický priemysel vyvinúť látku, ktorá účinne zaútočí na „zodpovedné“ gény. Nezabúdajme, že fungovanie takejto tabletky bude zaručené až za predpokladu, že všetky ostatné vonkajšie faktory ovplyvňujúce našu náruživosť budú v poriadku.
Iný pohľad
I keď súčasný svet začína byť výskumami v oblasti sexu akosi predimenzovaný a ľudia im prestali prikladať veľkú vážnosť, neznamená to, že si z nich nemôžeme zobrať aj niečo pozitívne. Ako tvrdí profesor Ebstein: „Nie každý rozdiel v správaní človeka musí byť hneď považovaný za problém, ktorý sa musí bezpodmienečne liečiť.“ Inými slovami: „Väčšina z nás je celkom normálna, aj keď neskáče pri každej príležitosti s partnerom hneď do postele.“
Čo teda pre nás z tohto výskumu plynie? V podstate nič prevratné. Snáď iba to, že každá žena by mala akceptovať svoju odlišnosť ako niečo celkom prirodzené. Aký by malo predsa význam očakávať od partnerky, aby sa venovala milostným hrám vtedy, keď jej to práve nie je po vôli? O tom predsa partnerstvo nie je. Podstatné v tomto prípade určite zostáva, aby sa vo vzťahu obaja cítili naplnení a spokojní. Či dosiahnutie takéhoto pocitu obnáša sex raz alebo sedem krát do týždňa je len a len na nich. Nakoniec, rozhodujúca je v prvom rade aj tak kvalita.
Komentáre